Na začiatku novinárskej kariéry
sa človek musí rozhodnúť, či sú jeho morálne hodnoty a presvedčenia silnejšie
ako názor spoločnosti. Ak áno, čaká
ho únavná, nebezpečná, komplikovaná výprava za pravdou.
Žijeme v demokratickej dobe a máme možnosť vyjadrovať sa k všetkému,
čo naše srdce teší – či ťaží. Je však rozdiel, ak svoj názor prezentujete priateľom v miestnom bare, alebo publikujete kritický pravdivý článok a popritom cítite na svojom krku dych „vyšších síl“, ktoré sledujú každé napísané slovo. Našťastie, existujú novinári, ktorí podstúpili tieto riziká a odhaľujú temné tajomstvá. Jedným z nich je aj trojnásobný víťaz Pulitzerovej ceny a reportér denníka New York Times Matt Apuzzo, ktorý 26. októbra 2021 navštívil Univerzitu Komenského
s prednáškou Cez reálne hrozby ku skutočným správam. Vďaka online prenosu
sa na nej zúčastnili aj študentky a študenti Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Matt Apuzzo a jeho úspechy
„Ak mám byť úprimný, novinárčina je nedokonalé snaženie. Je komplikované a ,zapeklitéʻ dať reportérom právo spochybňovať vládu a odhaľovať tajomstvá.“
Matt Apuzzo je investigatívny novinár pôsobiaci v Bruseli a zároveň medzinárodný korešpondent pre New York Times. Jeho novinársky repertoár pozostáva zo spravodajských služieb, národnej bezpečnosti a problémov okolo presadzovania práva.
Získať Pulitzerovu cenu znamená, že svojou prácou prispievate k tomu, aby bola spoločnosť ešte lepšou. Matt Apuzzo to dokázal už trikrát. Prvý raz v roku 2012 za reportáž o sledovacích taktikách newyorského policajného oddielu voči moslimskej komunite.
Za články o ruskom vplyve na volebnú kampaň Donalda Trumpa bol ocenený v roku 2018.
A v roku 2021 bol v tíme ocenených autorov, ktorí vo svojej reportáži predstavili vývoj
a dôsledky šírenia pandémie vírusu COVID-19.
Diskusia s novinárom aj z pohodlia domova
Prednáška bola zameraná na nebezpečenstvá, s ktorými sa stretávajú novinári nielen v USA, ale po celom svete. Stačí si spomenúť na tragický február 2018, keď zomrel mladý nevinný pár, pretože jeden z nich sa rozhodol svoje morálne presvedčenie o pravde pretlačiť na úkor vlastného bezpečia. Reč je o investigatívnom novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martiny Kušnírovej.
Stretnutie s Mattom Apuzzom sa uskutočnilo v Aule UK v Bratislave, pre protipandemické opatrenia bol počet účastníkov obmedzený. Na portáli SME.sk „bežal“ online prenos a okrem toho, že sme si z pohodlia domova mohli vypočuť názory a príbehy známeho novinára, sme sa tiež mohli zapojiť do diskusie – prostredníctvom stránky Slido.com sme mali možnosť položiť M. Apuzzovi otázky, na ktoré priamo odpovedal.
Cez príbehy k poučeniu
„Som novinár, nie akademik. To znamená, že rozprávam príbehy a nedávam prednášky. Dúfam, že mi dovolíte porozprávať vám niekoľko príbehov,“ uviedol M. Apuzzo na začiatku svojho príhovoru.
Príbehy sú voľne prerozprávané udalosti, ktoré sa stali, a rozprávač im dodá autentickosť. M. Apuzzo svoje zážitky z minulosti elegantne prepájal s historickými udalosťami,
ktoré sa kontextovo na seba podobali. Tým poukázal aj na fakt, že história sa cyklicky opakuje, a to, čo bolo aktuálne v 19. storočí, je aplikovateľné aj na situácie, ktoré sa dejú dnes.
Jar 2013, Matt sedí za svojím stolom vzadu v redakcii, v tlačovej agentúre Associated Press (AP) vo Washingtone. Open-space kancelária. Hneď vedľa neho sedel jeho kolega Adam Goldman, ktorý sa ho opýtal: „Hej, dostal si toto?“ a ukázal na email z vládnej emailovej adresy. Matt ho dostal tiež, no najprv si myslel, že ide o nejaký žart či podvod. Keď otvoril email, zistil, že vláda zadržala telefonické záznamy celej organizácie AP.
Bolo to súdne rozhodnutie ministerstva spravodlivosti, ktoré im poslalo kópiu rozhodnutia spred niekoľkých mesiacov. FBI dostala prístup k zoznamom všetkých osôb, s ktorými boli v kontakte. Bolo to niečo, čomu sa hovorí bianko šek, ktorý prokurátori vystavujú, keď sa snažia odhaliť drogové gangy, mafiánske sprisahania a podobne.
Táto mocná zbraň však bola tentoraz namierená na redakciu najstaršej americkej novinárskej organizácie – AP.
Tu sa M. Apuzzo zastavil a nadviazal príbehom z roku 1836 zo St. Louis. Slobodný černoch McIntosh prechádzal mestom, pretože pracoval na parníku. Bol zatknutý
na základe vykonštruovaných obvinení a v snahe uniknúť bodol nožom príslušníka polície, ktorý zomrel. Následne na to vtrhol do väzenia dav belochov, ktorí McIntosha vyviedli z cely a zaživa upálili. Miestny sudca zvolal veľkú porotu, skupinu bielych mužov, ktorí mali rozhodnúť o tom, kto je vinný. Sudca samotný akt kritizoval, avšak danú udalosť označil ako spontánnu s tým, že spomedzi toľkých ľudí je náročné určiť vinníka. Dodal, že je dôležité sústrediť sa na to, čo je naozaj dôležité. Vytiahol noviny St. Louis Observer, ktoré vydával abolicionista Eliah Lovejoy. Otvorene a vášnivo v nich písal o hriechoch otroctva. Sudca ľudí ako Lovejoy označil za vinných za rasové napätie, ktoré viedlo k smrti McIntosha, a porotu vyzval, aby sa nad tým zamyslela. Porota nevzniesla žiadne obvinenia a smrť McIntosha ostala nepotrestaná. Zato sa však zúrivý dav vrhol na Lovejoya. Keď žiadal ochranu
od vlády, žiadnu nedostal. Mesto odsúhlasilo uznesenie proti novinárom, ktorí písali
o otroctve. Starosta dal ultimátum, že buď sa Lovejoy vzdá novín, alebo zhorí s nimi. Bohužiaľ, to sa aj doslova stalo a nahnevaný dav zapálil tlačiarenské stroje. Polícia
sa iba prizerala a keď sa Lovejoy snažil oheň uhasiť, postrelili ho a usmrtili.
„Samozrejme, nič z toho, čo sme urobili – moji kolegovia a ja –, nemalo také závažné dôsledky pre novinárstvo alebo ľudstvo. Nič z toho nebolo také závažné, ako to, čo sa stalo Lovejoyovi. Ale naše skúsenosti dosahom na našu slobodu boli veľké, aj keď, samozrejme, ich nie je možné porovnať so smrtiacim davom. No udalosti posledných rokov zmenili spôsob, akým premýšľam nad týmto momentom v živote, a sú akýmsi varovaním pre našu budúcnosť, aj pre novinárov a samotnú demokraciu,“ povedal M. Apuzzo a pokračoval
v rozprávaní o ďalších vlastných skúsenostiach, ktoré dopĺňal historickým kontextom.
Dáša Popovičová
Comments